Veronika Šikulová, ilustrácie Oksana Paliy:

Zelená pošta

SLOVART, Bratislava, 2022

„Celé ilustrovanie bolo mňa také isté dobrodružstvo, aké prežívali chlapci alebo nosorožtek v Zelenej pošte,“ hovorí Oksana Paliy, pre ktorú bolo potešením spolupracovať so známou spisovateľkou Veronikou Šikulovou.

Kniha Zelená pošta je príbehom o dvoch bratoch, ktorí prežívajú dobrodružstvá v prírode, kde ešte počuť šum stromov, cítiť vietor a zažiť zvieratá. Autorkou knihy je prozaička Veronika Šikulová, ktorá sa venuje tvorbe kníh pre dospelých čitateľov aj pre deti a mládež. Oksana Paliy je zase výtvarníčka žijúca v Jablonici. Pochádza z Ukrajiny a pracuje ako pedagogička výtvarného odboru na ZUŠ v Senici.

Prvýkrát sa spisovateľka a ilustrátorka stretli pri tvorbe knihy Pozor, bodkovaný pes! Kniha Zelená pošta je v poradí ich druhou spoluprácou. Oksana Paliy približuje, ako prebiehala tvorba obrázkov: „Text si prečítam a snažím sa upriamiť na to, akým dojmom na mňa pôsobí. Postupne sa vynára vizuál, ale tých nápadov, ktoré sa nakoniec do knihy nedostanú, býva oveľa viac. V ďalšom kroku si vyberiem, ktorému nápadu sa budem venovať a jednoducho ho vyskúšam rozpracovať. Ku každej kapitole si robím poznámky a skice, na ktorých postupne pracujem.“ Ako hovorí, baví ju skúšať nové veci a premýšľať, čo ukázať alebo prezradiť ilustráciou v novej kapitole.

Čo sa pri tvorbe Zelenej pošty odlišovalo od jej predchádzajúcich ilustrácií, bolo použitie digitálnej techniky. Oksana prekvapivo konštatovala: „Zistila som, že rozdiel nie je až tak výrazný. Úlohy a postupy sú podobné ako pri tvorbe s materiálom.“ S tým sa spájali aj obavy, či výsledok vytvorený v digitálnej podobe bude vyzerať rovnako pekne aj po vytlačení na papier. „Mala som čudný pocit z toho, že po mne nezostáva hŕba pomaľovaných papierov, ale všetka robota je uväznená v hliníkovej škatuľke iPAD,“ priznáva svoje pôvodné rozpaky. 

Na vytvorenie ilustrácií dostala päť mesiacov. Ako Oksana hovorí, pracovala najmä vo svojom voľnom čase. „Počas týždňa pôsobím ako pedagóg v ZUŠ, na ilustrovanie preto padli víkendy. Potrebujem byť sústredená dlhší čas, len tak môže vzniknúť niečo hlbšie a hodnotné. U mňa veľa času zaberie premýšľanie o kompozícii a kladenie si otázok, či je to trefné. Snažím sa spraviť maximum, čo v danú chvíľu dokážem, avšak zásadné rozhodnutie, či sa tvorba podarila, povie sám malý čitateľ alebo jeho rodič.“