Dušan Krivský:
Do Kryr né enom na chmel
LEON, Podbořany, 2022
„Jedno je isté – jezdím do Kryr už 53 rokú a 45 rokú su jejich čestným občanem. Byl sem tu jak študent, jak voják, jak advokát, jak dúchodca, jak slobodný, jak ženatý, jak rozvedený, skrátka byl sem tu ve všeckých obdobjách svojého, už dosť dlúhého, života. A dicky mi tu bylo dobre! A chodil sem s otevrítýma očama. Určite sem si nevšímal šecko, ale neco sem si za tí roky enom všímel. No, a o tem chcu neco napísat. O tem, jak sem to videl a vnímal já,“ uvádza Dušan Krivský, ako tvoril svoju najnovšiu publikáciu.
Kniha Do Kryr né enom na chmel je voľným pokračovaním knihy Ked na chmel, tak do Kryr!. Vznikla na želanie pána starostu mesta Kryry Miroslava Brdu, ktorý chcel publikáciou zavŕšiť svoje funkčné obdobie v meste od roku 1986. Publikácia mapuje nielen autorove spomienky a zážitky, ale predovšetkým zmeny, akými mesto počas predošlých rokov prešlo.
Dušan Krivský, rodák zo Skalice, začal chodiť na brigády do Kryr, mesta vzdialeného 380 km od Skalice, od roku 1968. Zúčastnil sa ich 13-krát a odvtedy navštevuje toto mesto aspoň dvakrát do roka. Ako nestranný pozorovateľ mal možnosť počas viac než 50 rokov vidieť rôzne zmeny, akými mesto prechádzalo. Keďže si vedie denníky, tvorba publikácie bola pre neho jednoduchá. Písal v skalickom nárečí, čo je mimoriadne, keďže ako sám uvádza: „V dejinách ľudstva ešte o žiadnom meste nebola napísaná kniha v skaličtine, dokonca ani o Skalici.“ A ako tvrdí, obyvatelia Kryr po skalicky rozumejú.
Najväčšie prekvapenia pre autora prišli po tvorbe knihy. Pán starosta mu dal 50 výtlačkov s tým, aby ich rozdal jeho obľúbeným chmeľovým kamarátkam a dlhoročným brigádnikom. To prinieslo so sebou radosti aj ťažkosti. Keďže autor vedel mená dievčat len za slobodna, nebolo ľahké vyhľadať ich. Prišlo tak k mnohým príjemným znovustretnutiam s dobrými priateľmi a priateľkami, ktorých nevidel 40 až 50 rokov. Došlo, žiaľ, aj k smutným zisteniam o známych, ktorí už nie sú medzi nami. Autorovi zostalo ešte 10 kusov a pevne verí, že nájde aj tých posledných adresátov.
„Kniha má význam pre tých ľudí, ktorí chodili na chmeľové brigády do Kryr, zažili tam niečo krásne a desaťročia o tom nič nepočuli... a zrazu tú knihu dostanú do rúk a majú možnosť prečítať si, ako sa dedina, dnes už mestečko, zmenilo. To je práve to, čo ma vlastne teší – že to teší tých druhých,“ delí sa o svoje dojmy Dušan Krivský.