Dana Janáčková:

Pod povrchom Milan Flajžík

Záhorské múzeum v Skalici, Skalica, 2022

„Príroda ma očarila už v ranom detstve, skôr než sa stala dôležitým prameňom komunikácie v mojej voľnej tvorbe. Fascinuje ma najmä živočíšna ríša, či už svojimi farbami, ale hlavne úchvatnou tvarovou rozmanitosťou. Celé detstvo som trávil v okolitých lesoch a hájoch na Záhorí, skúmal lokálne zvieratá, choval dravé vtáky a pozoroval stromy,“ vyznáva sa akademický sochár Milan Flajžík.

Tento charizmatický výtvarník sa narodil v Skalici a na Záhorí, v kúpeľnej obci Smrdáky, aj neustále žije a tvorí. Slovenskej verejnosti je známy nielen ako rešpektovaný reštaurátor, ale aj svojou bohatou voľnou tvorbou, ktorú systematicky a intenzívne rozvíja bezmála už 35 rokov. Aj preto dozrel čas na bilancovanie a vážnejšie zhodnotenie jeho umeleckej činnosti formou monografickej publikácie, čo podporilo aj autorove nedávne okrúhle životné jubileum.

Kniha nám v chronologickom slede pripomína a potvrdzuje, že dielo Milana Flajžíka neustále oslovuje mnohých, a to vo viacerých aspektoch – typickým flajžíkovským estetizmom, kreatívnym gestom, kompozíciou, elegantným materiálom a jeho precíznym opracovaním alebo aj tým, že spája kumšt kreatívneho sochára s bohatými znalosťami, skúsenosťou a zručnosťou reštaurátora.

Publikácia sa v niekoľkých časových úsekoch zameriava hlavne na plastiku, kresbu a závesný reliéf, teda voľnú tvorbu, ktorú autor spojil s prírodou do osobitej metafory. Inšpiráciu hľadá výlučne v oblasti prírody, predovšetkým vo svojej rozsiahlej zbierke prírodnín a skamenených a vypreparovaných živočíchov. Skúmaním povrchu ich tiel objavuje nevyčerpateľnú množinu plastických štruktúr, s ktorými neustále vstupuje do tvorivého dialógu, ďalej ich rôzne kreuje, vkladá do kompozícií, čo mu prináša neohraničené možnosti imaginácie a prezentácie.

Kým ako sochár si vystačí takmer len s jedným materiálom – drevom, v reliéfnej tvorbe prináša materiálovú rôznosť a bohatosť. Láka ho tvorivé a hravé experimentovanie so vstupnou formou, čo mu otvára široké pole výrazových možností. Pracuje s kôrou, kožou, technickou penou, plechovými či metalovými tabuľami, na ktoré vstupuje nielen klasickou maľbou akrylom, olejom alebo tušom, ale tvorí aj ohňom, leptaním kyselinou, využíva oxidáciu kovov, krakeláž, techniku sgrafita a mnohé iné finesy.

Takto si Milan Flajžík našiel – v dnešnom svete presýtenom rôznosťou umeleckých citácií – svoju podobu umeleckej artikulácie, bytostne osobitú a svojskú. Zakladá ju na serióznom programovom výskume, prináša vždy vlastné témy a ich originálnu interpretáciu, a práve v tom treba vidieť autorov hlavný vklad do kontextu nášho výtvarného umenia.

Autorkou monografie je Dana Janáčková, výtvarná teoretička žijúca v Senici, ktorá pracovala 36 rokov v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici ako odborná pracovníčka a kurátorka výstav. Práve v galérii sa stretla s Milanom Flajžíkom, ktorý sem zavítal po ukončení štúdia a odvtedy sa píše aj príbeh ich tvorivej spolupráce.