Dita Andrušková:
Rodina v ľudovej kultúre Záhoria
Záhorské múzeum v Skalici, Skalica, 2022
„Myšlienka vydať knihu o rodinných zvykoch vznikala postupne. Ide o oblasť, ktorej sa venujem od začiatku svojej profesijnej dráhy etnologičky Záhorského múzea v Skalici. Téma mi je veľmi blízka a svoje poznatky som priebežne publikovala formou štúdií a odborných článkov,“ vysvetľuje Dita Andrušková.
Na prelome rokov 2020 – 2021 sa Dita Andrušková ako kurátorka podieľala na príprave výstavy Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria. Katalóg k výstave slúžil ako obsahový základ pre knihu. Celkovo je kniha výsledkom šesťročnej priebežnej bádateľskej činnosti v múzeu. Do knižnej podoby ju autorka spolu s autorom dizajnu a grafikom Františkom Jablonovským upravili v priebehu minulého roka.
„Možno to vyznie ako samozrejmosť, ale na knihe som od začiatku pracovala ako na jednom celku. Pozostáva z textovej a bohatej fotografickej časti, na 175 stranách je publikovaných vyše 250 fotografií. Či už išlo o písomné pramene alebo samotné fotografie, vyberala som ich a zapracovávala priebežne,“ objasňuje autorka. Kniha je síce z pohľadu zvykov životného cyklu radená chronologicky (narodenie a detstvo, mladosť, svadobné zvyky, dospelosť, staroba, pohrebné obyčaje), ale po naplnení jej obsahového základu Dita Andrušková pri každom novom prameni alebo fotografii zvažovala, akou formou a do ktorej kapitoly ich pridať.
Samostatnou, mimoriadne inšpiratívnou skúsenosťou bola spolupráca s knižným grafikom, ktorý pripravil aj obrazovo-textové panely a katalóg k spomenutej výstave Rodina. K jednotlivým kapitolám zvažovali zvyčajne viacero variantov, skúšali a kombinovali z veľkého množstva fotografií. „Pri niektorých kapitolách mal grafik úplne voľnú ruku, pri iných som mala zase veľmi jasnú predstavu. Asi najväčšia radosť a zanietenie sa mi spájajú s tvorbou kapitol, ktoré prepájajú rodinné zvyky s konkrétnymi zbierkovými predmetmi z nášho múzea,“ vysvetľuje Dita Andrušková.
Vyslovene s prekážkami sa pri práci autorka nestretla, iba pri niekoľkých zaujímavých archívnych dokumentoch sa ukázalo, že nie sú prístupné, napr. Archív Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave je aktuálne uzavretý. K dispozícii však bolo veľké množstvo iných prameňov a literatúry, čo Dita Andrušková zároveň hodnotí ako to najnáročnejšie – ich výber a spracovanie do stručnej a výstižnej formy adresované širokému okruhu čitateľov. „Nemyslím si, že pri tejto knihe je potrebný záujem o ľudovú kultúru, aj keď je písaná z jej perspektívy. Môžete sa zamerať len na fotografický materiál alebo začať ktoroukoľvek časťou,“ vyjadrila sa autorka.
A ako Dita Andrušková hodnotí svoju publikáciu dnes? „Predovšetkým mi robí radosť a prajem si, aby ju spravila všetkým čitateľom. Tešia ma aj chvíle, keď dostávam spätnú väzbu od tých, ktorí v nej spoznajú svojich rodinných príslušníkov. Niekedy ide o fotografie, ktoré ani oni sami nemajú v rodinných archívoch, najmä pri skupinových fotografiách. V takýchto chvíľach si uvedomujem, že nejde len o dôležité obrazové pramene, ale aj cenné rodinné pamiatky.“